Vojnové zločiny (II. časť)

Na sklonku 2. svetovej vojny v roku 1945 bol prijatý Londýnsky dohovor o stíhaní a potrestaní hlavných vojnových zločincov v európskych krajinách Osi. Bol to odraz potreby potrestať tieto osoby za ich neľudské a odsúdeniahodné konanie. Tento tribunál bol oprávnený súdiť a potrestať osoby, ktoré spáchali buď ako jednotlivec, alebo ako členovia organizácií niektoré z nasledovných zločinov, za ktoré nesú osobnú trestnú zodpovednosť. Boli to zločiny proti mieru, vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti. Práve jednému z týchto zločinov „vojnovým zločinom“ sa autor venuje vo svojej práci. Ide o vraždy vojnových zajatcov, zlé zaobchádzanie s nimi, vraždy civilistov, nútenie civilného obyvateľstva do otrockých prác, deportovanie obyvateľstva, vraždenie rukojemníkov, plienenie verejného alebo súkromného majetku, svojvoľné ničenie miest a dedín a ich pustošenie neodôvodnenou vojnovou nevyhnutnosťou a iné podobné zločiny.